Poprad: mesto, kde (nie)je kultúra na druhej koľaji

Sdilej

Na margo deštrukcie slovenskej kultúry zo strany vládnej garnitúry už toho bolo napísané dosť a ešte sa určite veľa napíše. Vyhadzuje sa zamestnanectvo, vymieňa manažment, rušia programy, cenzuruje tvorba, škrtá rozpočet… Popri inštitúciách v gescii Ministerstva kultúry SR to sú však najmä regionálne kultúrne centrá, ktoré konsolidáciami, infláciou, úbytkom kúpnej sily, odlivom mladých ľudí do zahraničia a destabilizáciou Fondu na podporu umenia bojujú o holú existenciu. Do tejto situácie vstúpil aj ďalší, nečakaný faktor. Nočný požiar zničil mladé Kultúrne centrum Koľaj 22 v Poprade.

Budem osobný. Vyrastal som v malom baťovskom meste Svit neďaleko „brány do Vysokých Tatier“, Popradu. Tento región láka davy turistov na neukojiteľný výhľad na najmenšie veľhory na svete. A to je asi všetko. Okresné mesto Poprad sa okrem samozvaného titulu môže pýšiť iba chabou ponukou spoločenského a kultúrneho diania. Mestské zastupiteľstvo primárne nalieva peniaze do hokejového tímu, snaží sa rekonštruovať verejný priestor, buduje cyklotrasy, masíruje developerský apetít.

Z celkového rozpočtu 81 miliónov eur na rok 2025 však kultúre mesto vyčlenilo iba 570 000 eur (0,7 %), pričom peniaze idú najmä na vianočné trhy, kultúrne leto či Deň detí. Iná kultúra pod Tatrami je na druhej koľaji už dlhodobo, až by sa mohlo zdať, že ide o zakliatu dolinu. V roku 1990 tu vzniklo a chvíľu sídlilo dnes už legendárne kočovné zoskupenie Teatro Tatro, no komunálni politici súbor z mesta prakticky vyštvali. Roky tu jediný relevantný kontakt s divadlom (ak nerátame agentúrne komédie v Dome kultúry) sprostredkúvali špičkoví ochotníci z Divadla Commedie, prípadne zapálené učiteľky na základných umeleckých školách. Nemenej trpký je príbeh kina Tatran, ktorého história siaha až do roku 1931. Po 80 rokoch existencie ho však mesto zatvorilo a opätovne spustilo prevádzku až v roku 2016. Najskôr nové vedenie kina v modernizovanej sále ponúkalo nezávislú a umelecky hodnotnejšiu produkciu, no po pandémii COVID-19 v programe dominujú už iba rozprávky a blockbustery. A svoj zápas vedie aj hudobná a alternatívna scéna. Maličké kultúrne centrum Lahodné nebo sídliace na Námestí sv. Egídia medzi rokmi 2021 a 2023 dokázalo len krátko odolávať vysokému nájmu a nízkemu záujmu zástupcov mesta, až napokon muselo ukončiť svoju činnosť. V takýchto nežičlivých podmienkach i tak klobúk dolu!

Skrz strohý prierez kultúrneho tríznenia vyznieva slogan „brána do Vysokých Tatier“ vskutku ironicky. Brána sama o sebe je totiž iba tranzitným priestorom, v ktorom nemáte potrebu postávať príliš dlho, aby ste kvôli prievanu nedostali zápal stredného ucha. Seriózny problém však nastáva vtedy, keď sa ukáže, že už ani tie veľhory nie sú to, čo bývali. Podľa ankety webu novinky.cz až 70 % Čechov a Češiek prestáva na Slovensko (a teda predovšetkým do Vysokých Tatier) cestovať, a to kvôli zlým službám, politickej situácii a nedostatku kultúrneho vyžitia. Počet turistov do podtatranskej kotliny všeobecne klesá, kvôli čomu sa zatvárajú reštaurácie a kaviarne. Ak sa trend nezastaví, je vysoko pravdepodobné, že kinu Tatran nebudú stačiť už ani tie kasové trháky.

Nový nádych

Potrebný impulz zmeny prišiel v roku 2023, kedy výpovedná iniciatíva Kultúra, ktorá neexistuje odštartovala v spolupráci s občianskym združením Rozpuk komunitné centrum Koľaj 22. Členovia tohto združenia už predtým chceli otvoriť kultúrne centrum na unikátnej železničnej stanici vo Svite, pričom som mal možnosť participovať na 40stranovom pláne jeho realizácie. Kvôli nezáujmu zo strany Ministerstva dopravy (ako vlastníka objektu) a mesta Svit (ako možného sponzora) však projekt zamrzol. Jeho myšlienku však združenie Rozpuk vzkriesilo na inom „koľajisku“. Na „území nikoho“ medzi popradskou železničnou stanicou a mestskou časťou Spišská Sobota vytvorilo v budove bývalej drevárskej dielne útočisko pre alternatívnu kultúru, netradičné umelecké formáty a stalo sa skutočným undergroundom. Konali sa tam koncerty, diskusie o duševnom zdraví či environmentálnych témach, techno párty, divadelné predstavenia. Viacerí lokálni mladí umelci a umelkyne sa konečne mohli prezentovať svojou tvorbou aj inde ako v obývačke u kamarátov či v otcovej garáži. Steny objektu však podľa aktuálnych medializovaných správ v noci 3. novembra 2025 vzbĺkli a celá budova vyhorela. Vyšetrovanie stále prebieha a dosiaľ nie je jasná príčina nešťastia, no odhadovaná výška škody je približne 100 000 eur. Popolom ľahli okrem zvukovej aparatúry a drahej techniky aj tisíce kníh či umelecké diela.

Ojedinelý kultúrny stánok v regióne prišiel tragickým spôsobom o svoj domov. Znie to ako definitívny umieračik a pripomína to obdobnú katastrofu z roku 2019, kedy zhorela divadelná sála S2 kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie. Popradčania a Popradčanky si však nezaslúžia záverečný epitaf. V Poprade okrem Koľaje 22 vzniklo túto sezónu aj prvé profesionálne Divadlo Poprad v zrekonštruovaných priestoroch bývalého kina Máj so stabilným súborom a relatívne sviežou dramaturgiou. Platforma Poprad za demokraciu zasa už dva roky pravidelne organizuje protesty, zhromaždenia a diskusie reagujúce na súčasný politický marazmus, čo z iniciatívy robí jeden z najdlhšie prebiehajúcich protestov v novodobých dejinách krajiny. Poprad sa zrejme ešte istý čas bude zmietať medzi vratkou kultúrnou scénou a prekliatím v podobe nálepky „tatranskej brány“. Pánty tejto brány už dozaiste hrdzavejú a okrem turistov dochádza aj čas a energia na ich opravu. No okamžité reakcie kultúrnej obce, mediálna odozva a masívna vlna solidarity priaznivcov Koľaje 22 ma presviedčajú, že tú bránu ešte nemusíme za sebou zabuchnúť úplne. Len pár dní od nešťastia založili dotknuté občianske združenia zbierku na Donio. Zároveň sa už o slovo prihlásil aj primátor mesta Poprad Anton Danko, ktorý taktiež prisľúbil pomoc. Dúfam, že niet všetkým nádejám koniec.

Další čtení

Další čtení