Ako sa dá glosovať o niečom, čo už nie je ani trochu vtipné? Zdá sa mi to náročné, napriek tomu, že na základnej škole som svoju budúcnosť zreteľne videl v profesii zabávača. No hoci vtedy som si pamätal desiatky vtipov, dnes mi na um neprichádza ani jeden. Po ére rozosmievania ľudí som sa chcel stať kúzelníkom. Táto dráha mi, očividne, tiež nevyšla; no keďže profesia dramaturga je občas mágii podobná, pokúsim sa aj teraz vyčarovať nejaký vtipný text. Aspoň latentne. Ha ha.
Na Slovensku od jesene 2023, kedy sme získali staro-novú vládu pod vedením Roberta Fica, čelíme rozkladu demokratického a sociálneho štátu. Vtipný na tom celom je akurát tak fakt, že k nemu dochádza pod zásterkou rozkladu kultúry. Teda, aspoň domnelo. Ako to už v živote (a v divadle trojnásobne) býva, kolujú klebety. A jedna taká klebeta hovorí, že najvyššia politická reprezentácia je s prácou takzvanej ministerky kultúry, Martiny Šimkovičovej aka MartArtIny (kto nevie, môže si pozrieť napríklad toto video) nadmieru spokojná. Celoplošnou deštrukciou kultúry a šikanovaním zamestnanectva viacerých kultúrnych inštitúcii (či už priamo, alebo prostredníctvom poverených riaditeliek a riaditeľov) sa jej totiž údajne darí odvracať pozornosť od všetkého ostatného, čo sa deje.
Ako sa však dá deštrukciou niečoho, čo väčšinu populácie Slovenskej republiky nikdy nezaujímalo, odvrátiť pozornosť od kolabujúceho štátu? Nado všetku pochybnosť očividne veľmi jednoducho. Na konci dňa nám totiž neostáva iné než konštatovať, že na protestoch proti krokom vlády sa naprieč uplynulými mesiacmi objavovovalo čoraz menej a menej ľudí. Skutočne alarmujúce to začalo byť, keď na Námestie slobody v Bratislave prišlo na výročie vraždy Martiny Kušnírovej a Jána Kuciaka slabých 10 000 ľudí. Žeby za to mohla Martina Ši…?
Rovnako ako za to, že si ľudia nevšímajú že sa v crowdfundingových výzvach musíme skladať na rekonštrukciu nemocničného oddelenia neonatológie a čoraz viac ľuďom s ťažkými diagnózami aj na liečby, keďže im ich nechce preplácať zdravotná poisťovňa? Možno budú mať trochu viac šťastia a zložíme sa im na liečbu skôr ako zosnulej Stanke Apfelovej, nech odpočíva v pokoji. O predčasný odchod tejto výnimočnej a nenahraditeľnej ženy, matky, neoddeliteľnej súčasti slovenskej hudobnej obce sa totiž pričinila štátna zdravotná poisťovňa, ktorá jej odmietla hradiť liečbu, ku ktorej sa napokon dostala neskoro.
Ľudí do ulíc vo veľkom nevyháňa ani fakt, že premiér cestuje za vojnovým zločincom Putinom častejšie ako priemerný Slovák či Slovenka na dovolenku. Nevadia im ani zvyšujúce sa životné náklady, bizarná transakčná daň, astronomické ceny nehnuteľností, ani slobodné matky ktoré sa spolu so svojimi deťmi hádžu pod vlak, pretože nevidia iné východisko. Je to situácia skutočne do popuku, na úrade vlády sa určite nemôžu prestať smiať, až im slzy tečú a za vymastené bruchá sa chytajú.
Situácia je teda „zábavná“ naozaj na všetkých poliach. Ak ľudia nevyjdú do ulíc kvôli svojim základným životným potrebám, na ktoré sa im aktívne siaha, ako možno očakávať že by ich trápila situácia v nejakom Fonde na podporu umenia (FPU)? Tam je to momentálne tiež ako zo zlého vtipu – predstavte si, že jeho riaditeľa odvolali len preto, že odmietal konať v rozpore zo zákonom. Ak ste sa nebavili dosiaľ, teraz už sa určite nejednému čitateľovi a čitateľke tlačí slza smiechu do oka. Do druhého oka sa taká vtisne hneď vzápätí, keď sa pozrieme (napríklad, no nielen) na výsledky niekoľkých výziev týkajúcich sa divadelnej tvorby.
Rada FPU menovaná ministerkou kultúry zmenila hlasovaním návrh odbornej komisie hneď niekoľko krát a to spôsobom, že rozhodla v neprospech viacerých úspešne vyhodnotených projektov. Dôvody? Údajne ide o opakovane podporovaného žiadateľa, ktorý bol v minulosti „bohato podporený“ a podobne. Tak v tomto momente už vám od smiechu isto praskajú snáď aj cievky v očiach. V tom prípade vám radšej nebudem ani hovoriť, že to vyzerá, že rada FPU účelovo od financovania odstrihla nielen veľkú časť etablovaných profesionálnych nezávislých divadiel, ktoré robia vynikajúcu prácu doma a roky úspešne reprezentujú aj v zahraničí, ale programovo o podporu pripravila najmä ženské tvorkyne ktoré nahlas artikulujú svoje občianske postoje. Vďaka tomu mohla tá istá zRada FPU priklepnúť dotáciu vo výške 30 000 € žiadateľovi XRM2, s. r. o., ktorý nemá absolútne žiadnu minulosť, pokiaľ ide o scénické umenie, pričom nič blízke divadelnej tvorbe táto firma nemá ani v predmete podnikania. Odivo, Divadlo Pôtoň, Uhol_92, Ticho a spol., Trepp, Kontra, Slzy Janka Borodáča a ďalší (celý zoznam tu) tak ostali bez podpory na celú nadchádzajúcu sezónu.
Ak máte pocit že lepší vtip ste nepočuli, potom je na mieste tento (poprosím virbel): Deň potom ako ministerkou kultúry menovaný riaditeľ Literárneho centra Gustáv Murín spôsobil medzinárodnú hanbu na knižnom veltrhu Svět knihy v Prahe, ministerka neodvolala jeho, ale riaditeľa Národného osvetového centra. Ba-dum tss. 22. mája 2025 napokon našťastie odvolala aj Murína.
Je mi jasné, že takýmto zúfalým pokusom o vyrovnanie sa s touto komplikovanou realitou sa dostávam na zoznam potenciálne neúspešných uchádzačov o dotáciu či štipendium z FPU, no zároveň mi to je akosi jedno. Konformizmus už nie je na mieste. Ako ale potom pristupovať k skutočnosti, že v inštitúcii v ktorej pracujete, vystúpi na pozvanie dočasne poverenej generálnej riaditeľky Anna Netrebko, ktorá viac ráz verejne podporila putinovský režim? Tak čo, smejú sa už všetci?
S morálnymi dilemami sa našťastie, aspoň zatiaľ, dá vysporiadať rôznymi spôsobmi. Ako uvádza Denník N, dokázal to aj Michal Ditte, dramaturg Divadla Pôtoň, ktorý momentálne vedie Divadlo Akadémie umení v Banskej Bystrici. Škole Rada FPU pridelila dotácie aj nad rámec odporúčania odbornej komisie, pričom členovia Rady FPU Matúš Oľha a Ľubomír Richter sú pedagógmi tejto školy. Ditte uvažoval nad tým, že jednu z dotácii neprevezmú, no napokon sa rozhodol, že na festival ktorý budú organizovať, pozvú nezávislé divadlá, ktoré Fond o prostriedky pripravil, a usporiadajú aj diskusiu o nezávislom divadle a workshopy, ktoré budú viesť režisérky nepodporených projektov. A to sa mi, na rozdiel od všetkého vyššie zmieneného, zdá správne a skutočne zábavné.

